Nezvyčajné trulli a rajské pláže Gargana a Tremitských ostrovov

Autor: Daniela Belanova | 26.7.2012 o 7:10 | (upravené 26.7.2012 o 8:12) Karma článku: 8,51 | Prečítané:  1536x

Opätok talianskej čižmy tvorí provincia Apúlia (Puglia), obmývaná Jadranským a Iónskym morom. Veľa slovenských turistov tu nestretnete, je to skôr oblasť zameraná na karavanovú a kempingovú klientelu a tento trend na Slovensko zatiaľ veľmi neprenikol. My sme si vybrali príjemný menší hotel na samom konci poloostrova Gargano - tzv. ostrohe tejto čižmy. Na väčšine garganského územia sa rozprestiera národný park s lesmi bohatými na pestrú faunu a flóru, zvyšok tvoria vápencové útesy, piesočnaté pláže a malé mestečká s typicky úzkymi uličkami. Toto všetko a ešte oveľa viac nás čakalo v najbližších dňoch pri objavovaní krás Gargana.

                Už cesta na tento poloostrov je veľmi zaujímavá, keď sme totiž prešli niekoľko kilometrovými tunelmi okolo obce Mattinata a objavila sa pred nami panoramatická cesta po pobreží, spomenuli sme si, prečo sme si vybrali práve túto časť Apúlie. Pobrežie je strmé a kamenisté a o to väčší kontrast v ňom tvoria krásne piesočnaté pláže a zátoky ukryté v hustom zelenom lese. Serpentínky nás pomaly zaviedli až na špic poloostrova do mestečka Vieste a na jeho priľahlé turistické strediská. Tu sú už pláže o niečo širšie a priestrannejšie a vidno to aj na väčšom množstve turistov.

GarganoView.JPG

                Vieste sa rozprestiera na skalnatom útese nad morom a túto nádhernú panorámu si najlepšie odfotíte z pláže na juhu mesta, kde sme objavili aj zaujímavý vápencový monolit. Tento sa týči do výšky asi 25 metrov a je často fotografovaným objektom. V centre mesta sme sa prešli po úzkych dláždených uličkách, okolo kostola sv. Francesca, navšívili sme múzeum mušlí a išli sme si pozrieť prístav. Našli sme tam aj stánky ponukou výletov  na lodi popri pobreží, ktoré ponúkajú aj návštevu morských jaskýň a známej Baia delle Zagare.

ViesteView.JPG

ViestePokus.jpg 

                Len pár kilometrov ďalej na sever je rovnako na skalnom útese položené aj mestečko Peschici. Okrem pevnosti, v ktorej je múzeum stredovekých mučiacich nástrojov a je odtiaľ pekný výhľad na okolie, sa aj tu môžete ľahko stratiť v spleti úzkych uličiek s mnohými obchodíkmi so suvenírmi. Kúpite tu najmä cestoviny - tzv. „orechiette" sú miestnou špecialitou. Ale aj ovocie, víno, likéry a maľovanú keramiku. Po nákupoch a prechádzke sme vysmädli a tak sa sme sa zastavili na pohárik ochutenej ľadovej drte, ktorý tu nájdete na každom rohu.

PeschiciView.JPG

                Prejsť autom vnútrozemie Gargana chce veľkú trpezlivosť a veľa času. Národný park Gargano pozostáva z hustých lesov a množstva miest na piknik ale aj nekonečných serpentín a tie vedia cestu poriadne predĺžiť a pre ľudí so slabým žalúdkom aj znepríjemniť. Ja už som tiež mala na mále ako sme sa blížili k Monte Sant Angelo - najvyššie položenému mestečku Gargana (843 m.n.m.), kde sa podľa legendy biskupovi zo Siponta zjavil anjel Michael. Pozreli sme si kostol sv. Michaela a stredoveký hrad, z ktorého bol krásny výhľad. Potom sme už zamierili na pobrežie preskúmať garganské pláže. Tie sú pravým dôvodom, prečo ísť práve sem, lebo také unikátne vápencové pobrežie inde v Taliansku nenájdete. Baia di Vignanotica, pláž Pugnochiuso alebo Baia delle Zagare, tieto a ďalšie nádherné pláže objavíte na južnom pobreží Gargana. Najkrajšie sú skoro ráno alebo pri západe slnka.

Vignanotica.JPG

Pugnochiuso.JPG

                 Po pár dňoch na plážach sme neobsedeli a išli na výlet. 200 km vzdialené Alberobello a jeho „trulli" zapísané aj na zozname UNESCO sme museli vidieť.  Sú to unikátne domčeky okrúhleho pôdorysu so strechou v tvare kužela. Nikto nevie prečo práve v tejto oblasti si obyvatelia stavali takéto čudesné príbytky, ale sú na pohľad fascinujúce. Najmä keď ich je veľa pohromade ako v centre Alberobella - celé ulice postavené z trulli, v ktorých sú predajne suvenírov alebo reštaurácie, či dokonca privátne izby na prenájom alebo kostol v štýle trulli. A keď nás centrum plné turistov omrzelo, pokračovali sme v ceste cez okolitý vidiek, kde sme našli v prirodzenom dedinskom prostredí rovnako krásne trulli všetkých veľkostí a druhov.

AlberobelloStreet.JPG

AlberobelloView.JPG

                 Nielen Alberobello, ale aj Martina Franca, Locorotondo alebo Ostuni sú pýchou tejto oblasti Apúlie a pokiaľ máte dosť času, oplatí sa ich vidieť všetky. My sme mierne nestíhali, lebo sme sa zamotali v Alberobelle a zostal nám čas už len na jedno mesto. Vybrali sme si Ostuni. Biele mesto s gotickou katedrálou by si zaslúžilo aj celodennú návštevu, ale v 35-stupňovej horúčave sme zvládli len letmo prejsť centrom, odfotiť si výhľad na mesto a vyčerpaní sme sa vracali do Vieste.

OstuniChurch.JPG

                 Posledný deň v Apúlii sme sa rozhodli navštíviť Tremitské ostrovy, vzdialené 22 km od mestečka Vieste, odkiaľ tam premáva výletná loď. Cesta trvá dlhé 3 hodiny, preto je lepšie si uchytiť dobré miesta na sedenie, najlepšie vnútri alebo niekde v závetrí lebo morský vánok vás poriadne prevetrá. Prvý dojem z ostrovov nebol veľmi dobrý - rozkopané cesty, žiadne záchody a všade sa premávali robotníci na bagroch a dokončovali stavebné úpravy. K tomu kopa turistov vyložená z výletnej lode, čo sa rozpŕchla po ostrove. Ale hned ako sme zbadali azúrové more a malebnú prírodu v okolí, zabudli sme na všetko. 

                Tremitské ostrovy tvoria dva hlavné obývané ostrovy - San Nicola a San Domino a 3 menšie, z ktorých najväčšia je Capraia.

TremitiView.JPG

TremitiBird.JPG

                 San Nicola je administratívne centrum ostrovov a nachádza sa tam aj pevnosť s krásnou vyhliadkou na celé súostrovie. San Domino má zase jedinú piesočnatú pláž, na ktorej sa kúpu všetci, čo ostrovy navštívia. Je tam síce tlačenica hlavne v sezóne, ale tá priezračná voda a biely piesok sú úžasné a treba to vidieť a okúpať sa. Najlepšie je si priamo na lodi objednať lístok na okružnú jazdu okolo ostrovov, kde uvidíte všetko, čo ponúkajú a vyložia vás priamo pri pláži na San Domino. Ja by som síce ocenila nejaký menej masový dopravný prostriedok, no nebolo na výber. Aj tak si myslím, že tento výlet sa oplatí, len sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou a nadšením a nevšímať si tie jemné nedostatky a masy ľudí.

TremitiBeach.JPG

                  A ešte malý bonus, keďže náš roadtrip po Taliansku sa už končí. Po ceste domov sme sa zastavili v San Marine, kde sme prespali a tak si ešte predĺžili dovolenku o ďalší deň. Nádherná krajina s prekrásnym výhľadom všade okolo, keďže je na kopci opevnené hradbami uprostred prírody a zelene. A navyše tu môžete veľmi výhodne nakúpiť v bezcolnej zóne. Celé mesto sa dá prejsť za pol dňa aj s návštevou 2 veží prístupných verejnosti. No najradšej by som tu ostala aj týždeň a prechádzala sa po starobylom centre a ochutnávala dobroty v miestnych reštauráciách.

SanMarino.JPG

SanMarino2.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?