Reunion – ostrov vanilky a vodopádov - Časť III.

Autor: Daniela Belanova | 29.6.2012 o 14:08 | (upravené 29.6.2012 o 17:20) Karma článku: 5,16 | Prečítané:  688x

Záver našej vysnívanej dovolenky na Reunione bol už viac o oddychu pri brehoch oceánu ako o turistike a aktívnom pohybe. Preto v tejto časti nájdete konečne aj nejaké fotky z pláží a pobrežia. Ubytovanie sme tentokrát zvolili priamo na pláži Boucan Canot, ktorá je údajne jednou z najkrajších na tomto ostrove.  A aj bola, až na to že na nej po celý čas nášho pobytu viala červená vlajka a nedalo sa kúpať kvôli príliš búrlivým vlnám. Možno to tak na prvý pohľad nevyzerá, tiež sme si to hovorili a skúšali vliezť do vody. Lenže prúdy sú v oceáne naozaj silné a musíte byť naozaj veľmi zdatný plavec aby ste to zvládli a aj sa vrátili bez pomoci na breh.

boucancanot.jpg

Ešte pred príchodom na hotel sme chceli naposledy pozdraviť hory v oblasti Mafate a odniesť si v pamäti a vo foťáku vryté spomienky na nádhernú panorámu tejto neprístupnej oblasti. Najlepšia vyhliadka na Mafate je na vrchole Maido, kam sa veľmi jednoducho vyveziete autom. Vybrali sme sa tam skoro ráno aby sme chytili pekný výhľad bez oblačnosti. V polovici cesty nás ale zastavila hliadka a nepustila ďalej pre nebezpečenstvo požiaru. Celá oblasť chránených lesov pod Maidom horela už predošlú noc a oheň sa nedal skrotiť ani počas dňa. Viacero malých dediniek evakuovali a neskôr toho boli plné správy. Oheň tak zdevastoval veľmi vzácny tamaríndový les, ľudia našťastie v ohrození neboli, ale aj tak išlo o pomerne veľkú katastrofu, ktorá sa dotkla obyvateľov celého ostrova. My sme museli vymyslieť náhradný program.

Po zmene plánu sa dostalo do nášho programu aj akvárium v St. Gilles a aj korytnačia farma Kelonia. Obe tieto atrakcie boli zaujímavé, hlavne korytnačia farma, s ktorou sa hocikde nestretnete a kde sme mali možnosť vidieť ako sú chované korytnačie mláďatá v zajatí, aby boli následne vypustené a zachránil sa tak tento ohrozený druh živočícha.

kelonia.jpg

kelonia2.jpg

Pobrežie bolo v tejto severo-západnej časti ostrova menej dramatické ako na juhu, ale aj tu bolo možné vidieť výsledky zápasu lávy a oceánu ako aj nádherné lagúny, ktoré pritom vznikli. Farba mora tu je ešte viac tyrkysová ako na juhu a scenérie na viacerých častiach pobrežia nám vyrážali dych.

V Saint Leu, ktorý je okrem iného aj rajom pre paragliderov a windsurferov, je celkom zaujímavé múzeum soli, kam sme sa dostali celkom náhodou pri ceste za krásnymi výhľadmi na pobrežie a pozreli sme si ho zadarmo.

beach.jpg

museumofsalt.jpg

Tým že naša pláž bola na kúpanie uzavretá a my sme už prahli po tom, okúpať sa konečne v Indickom oceáne, tak sme hľadali ďalej. A našli sme ani nie príliš ďaleko. O dve letoviská ďalej bola nádherná pláž St Gilles Les Bains a hneď vedľa naša neskôr veľmi obľúbená L'Hermitage. Obe pláže sú krásne pieskovo štrkové s postupným vstupom do mora, tvorené lagúnou a teda vlny sa nedostávajú až ku brehu, ale lámu sa ďaleko v hĺbkach kam bežný plavec nedopláve.

Rozhodne najvhodnejšou činnosťou na oboch plážach je šnorchlovanie, v úplne plytkej vode to zvládne aj neplavec. A tá pestrosť podmorského života vás ohromí a prekvapí, rybičky všetkých farieb aké poznáte budú naozaj všade okolo vás. Ale pozor na morské prúdy, sú v tejto oblasti extrémne silné aj pri úplne kľudnej morskej hladine. Takže sa ľahko môžete pri šnorchlovaní ocitnúť po pár minutách o niekoľko sto metrov ďalej.

beachcrab.jpg

beachhermitage2.jpg

No a posledným miestom, ktoré sme si vybrali v čase, keď nám počasie neprialo, bola botanická záhrada v Saint Gilles Les Bains. Je to pomerne malá záhrada, ktorá sa dá prejsť za 1h a nájdete v nej v podstate všetko, čo rastie aj vo voľnej prírode na ostrove, ale v koncentrovanej forme. Doniesli sme si odtiaľ aj med, ktorý predávali ako suvenír a objavili sme aj mloky a jašterice, ktoré tu vraj žijú vo veľkom počte, len sú veľmi plaché. Často ich vidieť ako motív na väčšine suvenírov a obrázkov.

jasterka.jpg

Týmto sa naše 10-dňové putovanie po ostrove skončilo. Reunion nás svojou divokou prírodou a nedostupnými horami uchvátil, ale je tam ešte veľa miest na ktoré sme sa nedostali a rozhodne patria k tomu najkrajšiemu na ostrove - či už rozprávkový výhľad na Mafate z Maido, nedostupný kaňon a vodopády Trou de Fer alebo stále zelená oblasť Salázie s desiatkami vodopádov... Preto dúfam, že sa sem aspoň raz ešte vrátime a dokončíme spoznávanie tohoto zatiaľ málo známeho unikátneho ostrova.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?